Oskar Bardiovsky
Mediomorfóza sveta
Konečne zaujímavá kniha o médiách, a to dokonca od slovenského autora. Mediomorfóza sveta je intelektuálne náročné čítanie.
a tak si tu obcas kritizujem a kritizujem a kritizujem... Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Konečne zaujímavá kniha o médiách, a to dokonca od slovenského autora. Mediomorfóza sveta je intelektuálne náročné čítanie.
Tento titulok nezavádza. Naozaj na Slovensku existuje sexistická psychológia. Pozor, netvrdím, že ide o psychológiu sexu. Nadôvažok, v prípade sexistickej psychológie aj jej autori tvrdia, že vznikla takmer z ničoho, vrátane ľudových porekadiel. Neveríte? Čítajte ďalej.
Kniha Fenomén bulvár na Slovensku získala tri nadšené posudky akademických recenzentov. Zaslúžila si ich?Je zrejmé, že bulvár je fenomén, ktorým sa treba zaoberať, a to analytickým pohľadom na jeho tvorcov, na princípy jeho tvorby, ale aj jeho dopadom na jeho obdivovateľov, konzumentov, ale aj vzhľadom na jeho obete a vytvorené celebrity. Otázkou však je, či je recenzovaná kniha vhodná súčasne pre stredné aj vysoké školy.
to je názov knihy dlhoročného televízneho reportéra americkej televíznej stanice CBS Bernarda Goldberga.
Mala to byť zrejme vlajková loď mediálno-komunikačno-žurnalistických štúdií v strednej Európe za posledných 20 rokov. Skutočnosť je, bohužiaľ, rozpačitejšia.
Niekedy mám dojem, akoby štúdium médií na Slovensku začínalo a končilo dejinami. A to dejinami, ktoré sú viac zahmlievajúce ako objasňujúce. Svedčí o tom aj publikácia Od tamtamov po internet. Hlavný autor síce priznáva encyklopedický charakter svojho diela, ale aj tak si myslím, že aj encyklopédie by mali mať logickú a prehľadnú štruktúru a najmä zrozumiteľnú použitú argumentáciu.
Zaujímavá ale kontroverzná publikácia Inštitútu pre verejné otázky si dala za cieľ zhodnotiť aktuálny stav a vývojové trendy “kvality” demokracie. Toto je náročná úloha, kedže už samotný obsah demokracie je často v akademických ale aj politických kruhoch predmetom kontroverzií – čo je a čo už nie je demokracia.
Renomovaný denník by si mal dávať pozor, ked dáva priestor neprofesionálom. Inak sa čitateľ nestačí čudovať, čo všetko sa dá publikovať. Platí to aj pre dnešný komentár v denníku SME pod názvom Rukojemník cyperského konfliktu od Blanky Nohynkovej.
Rada pre vysielanie a retransmisiu propaguje na svojej webstránke aj niekoľko rokov neplatné zákony. Ide napríklad o zákon č. 1/1996 o audiovízii, ktorý je uvedený v sekcii Právny rámec - Slovenská republika. Tento zákon bol zrušený už v júni roku 2007 zákonom č. 343 o audiovízii.
Rada pre vysielanie a retransmisiu 22.09.2009 uložila sankciu STV „ upozornenie na porušenie zákona Slovenskej televízii za porušenie § 16 písm. b) ZVR (objektívnosť spravodajstva) v súvislosti s odvysielaním programu O päť minút 12 dňa 10.5.2009“. Toľko tlačová správa. O aký prehrešok išlo? Nuž, podľa Miloša Mistríka, predsedu Rady, moderátor netvoril „kvalifikovanú oponentúru“ premiérovi R. Ficovi v tejto relácii. K takémuto stanovisku treba uviesť nasledovné pripomienky.
Denník Sme v dnešnom vydaní (02.09.2009) priniesol niekoľko drobných chýb.
Slovenskí politológovia začali vydávať nový časopis. Kedže úroveň vedeckého časopisu signalizuje úroveň vedného odboru, zaujímalo ma, ako je na tom dnes slovenská politológia.
Dve letné ukážky poloprávd a časovej zaostalosti v našich médiách, alebo ako naši zahraniční reportéri a ministerstvo vnútra žijú vo svojom vlastnom nepresnom alebo zastaranom svete.
Prorektor UCM pre rozvoj, kvalitu a informačno-komunikačné technológie, PhDr.Peter Horváth, PhD. je plagiátor, a to nie malého rozsahu. V kapitole v publikácii Úvod do politických vied (Bratislava, Smaragd, 2005) na stranách 89- 91 a 93-95 používa myšlienky iného autora, ktoré vydáva za vlastné.
Aká je skutočná domáca a zahraničná vedecká reputácia niektorých našich profesorov? Môžeme si ukázať na príklade profesora JUDr. Jaroslava Chovanca, CSc, že v niektorých prípadoch viac ako otázna.Môj prieskum bol motivovaný na jednej strane veľmi kontroverzným hodnotením tejto osoby – na jednej strane viacnásobné verejné obvinenia zo sexuálneho obťažovania, na druhej strane množstvo ocenení, vrátane dokonca štátnej ceny.
Vynechám posudzovanie kapitoly Čo je fotografia od J.Sedláka (nie som expert na tému), ako aj kapitoly Základy ekonomickej teórie od neuvedeného autora a Základy marketingu od J.Matúša (ani v týchto témach sa necítim byť expertom). Ale na Náuku o spoločnosti a štáte od kontroverzného prof. JUDr. J. Chovanca, CSc sa rád pozriem kritickým okom.
Dnes sa budem venovať „študijným textom k projektu KEGA č.3/4253/06 Mediálne kompetencie (k Vademecu sa vrátim neskôr). Podľa oficiálnych zdrojov má ísť o súčasť koncepcie výučby predmetu Mediálna výchova na stredných školách. Bohužiaľ, texty, ktoré sa mi dostali do ruky pod názvom „Televízia“, od autoriek Zora Hudíková a Jana Porubcová (zv. č.5), sú pre stredoškolákov miestami príliš náročné a z praktického hľadiska miestami nepoužiteľné na zvýšenie „mediálnej kompetencie“, t.j. na hlbšie porozumenie činnosti médií. Prečo je to tak, uvediem na príklade prvých dvoch a hneď kvalitatívne odlišných kapitol.
Pokračujem v recenzii publikácie Vademecum masmediálnej a marketingovej komunikácie. Tretiu kapitolu pod názvom Multimédia do vrecka napísal prof. PhDr. Peter Rónai.
Kopu zbytočných a nadôvažok aj nepravdivých štatistických a faktografických údajov, rovnako zbytočných historických udalostí a mien, ale aj iné nezmysly či polopravdy. Aspoň taký dojem mám po zbežnom preštudovaní jednej príručky vydanej za týmto účelom. Ide o Vademecum masmediálnej a marketingovej komunikácie vydanej v roku 2008 Univerzitou sv. Cyrila a Metoda v Trnave.
Keď som minule písal o Literárnom (dvoj)týždenníku, nemyslel som si, že sa k tejto téme ešte vrátim. Ale nedalo mi, a pozrel som si aj ďalšie číslo tohto periodika (LT 19-20/2009) z iného sveta. Neviem či je to náhoda, alebo symptóm, ale opäť ma najviac zaujali tí istí autori ako minule.