Dinkove písačky nie sú na úrovni propagandistických písačiek Hofbauera alebo zosnulého Slobodníka z 1990-tych rokov, lebo nie sú preplnené nenávisťou. Ale je to jednoznačná propagandistická anti-mediálna apologetika (obrana) minulej vlády R. Fica. Nadôvažok, aj Dinka podobne ako spomenutí propagandisti HZDS verí v rôzne mediálne sprisahania. Napríklad na strane 53 svojho zborníka tvrdí, že väčšina médií si pripravila “dokonalú a cieľavedomú stratégiu” v prípade podpory kandidatúry I.Radičovej na post prezidenta.
Dinka používa typické podpásové metódy na hodnotenie ľudí a inštitúcií, s ktorými nesúhlasí. Napríklad na strane 24 nekritizuje obsah správy IVO, ale zameriava sa na jeho sponzorov. Vysvetlenie pre mladších čitateľov – ak mám výhrady k obsahu, uvediem konkrétne fakty, ale nezameriavam sa primárne či exkluzívne na financovanie autorov či inštitúcií.
O tom, že Dinkovi chýbajú vecné argumenty svedčí aj ďalší odsek na tej istej strane. Kritizuje aj hodnotenie vlády R. Fica zo strany INEKO, pričom toto hodnotenie “analyticky” vysvetľuje ako “ekonomické nechutnosti” a “do neba volajúce rúhanie sa pravde a objektivite”. Prečo si to myslí ale vôbec neuvádza na konkrétnych príkladoch, resp. faktoch.
Nie vždy je úroveň Dinkovho posudzovania takáto bezzubá alebo úplne jednostranná. Napríklad na strane 30 uvádza, že “…Fico zaťal vedľa, novinárom vyčíta vytŕhanie viet z kontextu a sám to urobil. A nielen to, list mal poslať vydavateľovi, a nie šéfredaktorovi, pretože vydavateľ podľa nového tlačového zákona zodpovedá za obsah.” Toto konštatovanie P. Dinku je správne, až na to, že aj podľa starého tlačového zákona zodpovedal za obsah tlače vydavateľ.
Bolo by to celkovo úsmevné čítanie, až na to, že
Politologický odbor Matice slovenskej ako vydavateľ tejto kvázianalytickej práce podporuje takúto propagandistickú publicistiku, lebo MS je financovaná z našich peňazí a politológia by predsa len mala byť o niečom serióznejšom ako sú Dinkove naivné úvahy.
P. Dinka je členom Rady pre vysielanie a retransmisiu, kde má v kompetencii hodnotiť činnosť médií. A je za to dokonca celkom slušne platený.
Dinka svoje chápanie analýzy chápe v duchu verného odkazu marxizmu-leninizmu nasledovne:”Každý náš čin, každá naša myšlienka, ...je nevyhnutne politicky angažovaná...” (s.136).
Suma sumárum, je zrejmé, že odborne nekompetentný štátom platený kvázianalytik médií spôsobí ešte veľa škody svojim neodborným a ideologicky zaujatým prístupom k činnosti slovenských médií, pričom jeho fantázie uverejňuje nielen štátom sponzorovaný Literárny týždenník, ale v zborníkovej verzii aj štátom sponzorovaná Matica slovenská.
Tieto skutočnosti uvádzam preto, lebo sám Dinka zdôrazňuje dôležitosť finančného pozadia iných analytikov (platených nie zo štátnych peňazí) a pritom on sám nie je nič iné, ako bývalou Ficovou vládou priamo a nepriamo platený propagandista a apologetik. Kto tomu neverí, nech si prečíta jeho zborník úvah.
Pavol Dinka, Žurnalisti. Lovci vo svorke, Politologický odbor Matice slovenskej, 2010.