Pozitívne treba hodnotiť aj myšlienkzu centralizácie uverejňovania opráv a odpovedí - „vopred vyhradí, zreteľne označí a odlíši od ostatného obsahu vydania periodickej tlače alebo agentúrneho spravodajstva za účelom pravidelného uverejňovania opráv, odpovedí a dodatočných oznámení.“ Bude to prehľadnejšie a zmysluplnejšie.
Medzi negatíva novely (z hľadiska transparentnosti) patrí napríklad zrušenie povinnosti uverejniť v každom prvom čísle v danom roku periodika štruktúru vlastníckych vzťahov. Prečo to niekom prekážalo a prečo proti tomu nikto neprotestuje?
Z krátkodobého a strednodobého hľadiska je kontraproduktívne pre racionálnosť verejného diskurzu odstrániť právo politikov na reakciu na nezmysly a klamstvá publikované v médiách „Právo žiadať uverejnenie odpovede nemá verejný funkcionár, ak ide o skutkové tvrdenie súvisiace s výkonom jeho funkcie. „ Minister kultúry Krajcer to odôvodňuje tým, že „schválením tohto zákona verejný činiteľ prestáva byť „chráneným živočíchom“. Ale politik nemá žiadne práva zoči voči aj omylným, aj zlomyseľným médiám, resp. vlastníkom médií? A čo verejnosť, tá nemá právo poznať názor politikov inak ako nepriamo?
Rovnako sankcie za neuverejnenie opravy, odpoved alebo dodatočného oznámenia mohli byť ponechané, ale výrazne znížené.
Dá to niekto do poriadku alebo všetkým novinárom je to jedno?
