Takmer 50 strán textu obsahuje opäť množstvo nepotrebných faktov a príbehov. Napríklad krátky opis prijatia Deklarácie o zvrchovanosti SR, vymenúva ministerstvá Slovenskej republiky (okrem všeobecného pojmu ministerstvo, pričom uvádza iba ministerstvo výstavby namiesto správneho názvu ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja), symboly štátu, viac ako dvojstranový opis NKÚ v porovnaní s jednostranovou NR SR, dvojstranový popis prokuratúry, jednoriadkové „štátne územie“, desať (!) strán o Ústave SR, ale len jednoslovne uvedené „federácia, konfederácia“ – tie sú podrobnejšie vysvetlené inde.
Dosť zbytočné a dosť proporčne nevyvážené, nemyslíte?
Občianska spoločnosť je definovaná prof. J. Chovancom ako „rozdiel medzi stavom politických privilégií a rovnosťou“, pričom súčasná odborná literatúra sa zhoduje v tom, že „občianska spoločnosť predstavuje tretí sektor spoločnosti existujúci popri štáte a trhu“ alebo „súhrn dobrovoľných občianskych a spoločenských organizácií a inštitúcií spoločnosti, spravidla na rozdiel od inštitúcií verejnej správy, ktorá má donucovací charakter“, alebo „ideálna spoločnosť s nasledujúcimi znakmi:
1. voľne združených slobodných a nezávislých ľudí,
2. tvoriacich spontánne inštitúcie, stojace mimo kontrolu štátu,
3. nezávislých na vládnucich stranách nadnárodných spoločnostiach, bankách, ... ,
4. kde pre ľudí sú garantované občianske práva..
Vôbec neplatí, že tento pojem bol „populárny na prelome 19. a 20. storočia“ – autor sa pomýlil takmer presne o storočie.
„Politika“ nie je iba „súperenie o moc v štáte“, to je príliš marxistický pohľad na výraz. Politika má hlbší morálny rozmer, kedže primárne ide o službu verejnosti a štátu.
Nerozumiem tomu, čo myslel autor pod tým, že (v rámci demokracie) ...musia existovať aspoň dve protistrany, lebo v opačnom prípade dochádza k rozpadu demokracie ako formy štátu“.
Pri Listine základných práv a slobôd autor skončil pri opise názvu jednotlivých kapitol – neuvádza ani slovo o význame tejto listiny pre občana...
Autor uvádza v zozname literatúry až štyri svoje vlastné (presnejšie, vydané pod vlastným menom) slovníky na podobnú alebo rovnakú tému. Žeby bol špecialista na terminológiu? Podľa štylistickej a obsahovej úrovne to tak nevyzerá...
A kedže som práve dostal jeden zaujímavý email, na vlastnú tvorbu morálne kontroverzného prof. JUDr. J.Chovanca sa pozriem podrobnejšie niekedy nabudúce.
Publikáciu ďalej nebudem hodnotiť, je to fyzicky únavné, a intelektuálne ubíjajúce štúdium. Nezávidím uchádzačom o štúdium.... Súdiac podľa tohto výtvoru, čaká ich málo kreatívneho, logického, štruktúrovaného, faktograficky aktuálneho a celkovo užitočného vysokoškolského štúdia, ale o to viac drvenia sa zbytočných a občas aj nepravdivých faktov Alebo sa mýlim? A je toto všade rovnaké, alebo som príliš pesimistický?
