V prvej časti minisérie STV Ruské tajomstvá Prvej svetovej vojny (28.2.2017 večer, nakrútené 2013) som s úžasom sledoval, ako rôzni otitulovaní ruskí páni a rôzne dámy vážne rozprávali svoje alebo ruské alternatívne dejiny Prvej svetovej vojny.
Tej alternatívy bolo veľa, takže len výberovo: ruské vojská prehrávali s nemeckými vojskami vraj preto, lebo museli podnikať ofenzívy na pomoc Spojencom, prípadne preto, že nemali ťažké delostrelectvo. To, že nemecké vojská boli úspešné aj proti Spojencom (z hľadiska pomeru strát a obsadenia a udržania cudzieho územia až do prímeria), pričom Spojenci mali ťažké delostrelectvo, to akosi nebolo spomenuté. Rovnako sa nikto nezamyslel nad tým, prečo potom ruské vojská uspeli proti Osmanskej ríši, ako bolo tiež hrdo spomenuté v programe.
Ďalej, ako inak, perfídni Angličania poslali peniaze svojmu veľvyslancovi v Petrohrade, aby rozvrátil ruské snahy o víťazstvo, a to ešte pred bolševickou revolúciou. Logické vysvetlenie, prečo by to mali robiť, keď spolu s Rusmi bojovali proti Nemeckej ríši a R-U monarchii, nezaznelo.
Američania sa zapojili do vojny neskoro, a ešte na nej, ako inak, dobre zarobili (záber na pánov v cylindroch).
Skrátka, bludy za bludmi, prevažne proruská apologetická propaganda. Nečudo, že verejnosť je zmätená. Čo na to naši vojenskí historici? Budú mlčať? Ale teším sa na ďalšie časti, som zvedavý čo za bludy sa dozviem.
Mimochodom, možno deň predtým som videl, asi na ČT2, program, ktorom zase mladý H. Goring, úspešne bojujúci (z nemeckého pohľadu) ako letec v Prvej svetovej vojne, bol označený za "neľútostného zabijaka". Samozrejme, letci z opačnej strany boli "hrdinovia". Akoby bol v tom vtedy morálny rozdiel z hľadiska vojenského hrdinstva jednotlivca. Iná vec je H. Goring počas Druhej svetovej vojny ako politický a vojenský reprezentant nacistického Nemecka.